ApponyiovciUhorský rod Apponyiovcov pochádzal z vedľajšej vetvy rodu Péczovcov, zakladateľom rodu bol Tomáš prezývaný Červený (Rúfus), kastelán Čachtického hradu a hradu Branč (1323). Panstvo Oponice dostal rod od kráľa Žigmunda Luxemburského v roku 1392 výmenou za hrad Čeklís (Bernolákovo) a začal používať prídomok Oponický (Apponyi). Okrem Oponíc mali majetky aj v Eberharde (Malinovo) a v Tolnianskej a Békešskej stolici. V 17. – 18. storočí získali barónsky aj grófsky titul a známym sa rod stal aj vďaka založeniu slávnej Apponyiovskej knižnice, ktorá bola v roku 1827 sprístupnená verejnosti. Anton Apponyi (1782-1852) pôsobil ako diplomat na veľvyslanectvách v Nemecku, Toskánsku, Ríme i Paríži. Gróf Albert Apponyi (1846-1933), minister kultúry a výuky uhorskej vlády (1906-1910), zaviedol protislovenské apponyiovské zákony, ktoré násilne maďarizovali slovenské školstvo. Geraldina Apponyiová (1915-2002) učarovala albánskemu kráľovi Zogovi I. a v roku 1938 sa stala albánskou kráľovnou.
