Beckov
Prvé písomné zmienky pochádzajú z 12. storočia, kedy hrad patril uhorskému kráľovi Belovi III. a kedy došlo k jeho kamennej prestavbe. Na počiatku 14. storočia získal Beckov uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a za jeho vlády došlo k vylepšeniu opevnenia. Po Matúšovej smrti v roku 1321 sa hrad znova stal kráľovským majetkom a v roku 1388 ho získal veľmož poľského pôvodu Stibor zo Stiboríc. Stibor, nesúci aj titul sedmohradského vojvodu, si hrad vyvolil za svoje rodové sídlo a majestátne ho prestaval. V roku 1434 sa stali majiteľmi Bánffyovci, za ktorých bol hrad prestavaný v renesančnom slohu. Po vymretí rodu Krištofom Bánffym po meči v roku 1646 držalo Beckov viacero dedičov a na hrade sa to podpísalo. Po požiari v roku 1729 sa hrad začal meniť na zrúcaninu.
