Bardejov
Prvá písomná zmienka o Bardejove pochádza z roku 1241, v roku 1376 ho kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kráľovské mesto. V roku 1412 ho dal kráľ Žigmund do zálohy poľskému šľachticovi Andrejovi Balickému. V roku 1437 mal Bardejov 517 domov a asi 3000 obyvateľov. V 16. storočí tu nastal veľký rozmach vedy, kultúry a umenia, sústredený okolo mestskej humanistickej školy. V 17. storočí začal hospodársky úpadok mesta, požiar, ktorý v roku 1680 založili tökölyovskí vojaci, ho takmer celé zničil. V roku 2000 bolo historické námestie spolu s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.