Šľachtický rod doložený k roku 1400, kedy sa objavuje Illés s predikátom z Vatty. Jeho syn sa už písal Illésházy. V 15. storočí získal rod majetky v Trenčianskej stolici, najmä panstvá Trenčín, Dubnica, Súča a Bánovce. Štefan Illésházy (1541-1609) bol roku 1587 povýšený do barónskeho stavu, roku 1594 sa stal trenčianskym županom a v rokoch 1608-1609 bol uhorským palatínom. Grófmi sa Illésházyovci stali roku 1648. Štefan vlastnil napríklad Likavu, Svätý Jur, Pezinok, Stupavu, Čabraď, Sitno, Košecu a majetky na Morave v Tovačove, Brumove a Vsetíne. Otvorene hájil záujmy Uhorska, prešiel na stranu Bocskayovho povstania (1605), ale už v roku 1606 dohodol Viedenský mier medzi Štefanom Bocskayom a Habsburgovcami. Jozef Illésházy (1700-1766) podporoval umenie, vzdelanosť a výstavbu sakrálnych stavieb. Illésházyovci dedične zastávali funkciu trenčianskeho a liptovského župana a radili sa k najzámožnejším magnátom v Hornom Uhorsku. V roku 1838 vymreli Štefanom II. Illésházym po meči.
