Uhorská šľachtická rodina, ktorej meno je odvodené z lat. Pauli filius – syn Pavlov, sobášom s Klárou Bakócovou získala prídomok z Erdödu. Rod, rozdelený do mnohých vetiev, dostal baronát roku 1581, ríšsky grófsky stav roku 1599 a uhorský grófsky stav roku 1634. Vlastnil Červený Kameň, Bojnicu, Smolenice, Malacky, Pezinok či kaštieľ v Budmericiach. Mikuláš Pálffy († 1600) získal renomé vo vojnách s Turkami a za tieto víťazstvá dostal Bratislavský hrad s Podhradím, stal sa tu dedičným kapitánom a tiež županom Bratislavskej stolice. Pavol Pálffy († 1653), zemský sudca na uhorskom stavovskom sneme, spravodlivo súdil spory medzi katolíkmi a evanjelikmi, bol nimi preto zvolený uhorským palatínom a miestodržiteľom. Ján Pálffy († 1751), hlavný kapitán uhorských vojsk (1710) a uhorský palatín (1741), bojoval úspešne proti Turkom a potláčal mnohé povstania. Vďaka svojmu vplyvu presvedčil uhorské magnáty k podpore korunovácie Márie Terézie v Bratislave (1741).
